jenifer

Život hrá so mnou šach. Stavia mi do cesty dávno zabudnuté figúrky. Z môjho kráľa sa stal vyhodený pešiak. Z pešiaka veža, ktorá ma uväznila. Chcela by som naďalej zostať tvojou kráľovnou, no načo, keď šťastie dezertovalo na druhú stranu šachovnice? Zomrel kráľ. Len veže žijú. Stavajú vyššie hradby, vyššie väzenia. Keby som bola Prometeus, nechala by som si […]

Potrebovala by som fáč na dušu… Jemný, padavý, nežný závoj, čo všetko vylieči. Nechcem byť zlá. Nechcem mať v sebe tvrdý kameň. Ale mám ho a ťaží ma… Pijem kávu a pozerám sa na hodinky. Chuť kávy je horká, trošku štipľavá a trpká na koreni jazyka. Vrastá do mňa. Možno, že zahluší inú horkosť, tú, ktorú sa snažim zo seba vyložiť. Ako zápalky […]

Už dávno som nebola na sociálnych sieťach. Nedá sa. Život ma trepol po hlave riadnym ozembuchom! Ozaj, prečo sa tomu vraví ozembuch? To je tak, keď niekto žije s blbcom… Aj ja som, kedysi! Teraz neviem, čo s ním. Prerástol môj život a dusí ma. Je ako burina, pýr. Najradšej by som mu povedala: vypadni z mojej existencie. Viem, že ho neznášam, nemôžem ho ani cítiť. […]