Keby som bola taká, kto vie, ako by sa mi žilo. Iste inak, ako teraz. Bola by to hrozná nuda, lebo by nebolo začo bojovať.
Zato teraz je môj život boj. O úspech. O šťastie. O radosť.
Ale nevadí mi to. Rada si sama tvorím príbeh svojho života. Rada spoznávam temné údolia, aby som potom mohla vychutnať výšiny.
Aj keď sa mi niekedy zdá, že dostať sa na vrchol je príliš náročné.
A tak som radšej taká, aká som.
Občas protivná, častokrát zasnená, plná iluzií, s ružovými okuliarmi na nose, ktoré mi aj tie temné údolia premenia na dúhový oblúk.
Postávam často pred čarodejným zrkadlom, no nepýtam sa, kto je najkrajší. Iba chcem vedieť, či nie som ježibaba. Na Snehulienku nemám.
ja som sa zľakol že podľa nadpisu ...
daj pokoj s Janom...:-))))) ...
Kde je, sem s nú, idem do postele, ...
Tak aj ja dám: Poďme spať, poďme ...
ale o chlpatosti sa tam nič nespieva ...
Celá debata | RSS tejto debaty