jenifer

Zvláštne. Dnes, keď si čítam jeho riadky, nič necítim. Dokonca ani to prázdno, ktoré kedysi tak bolelo. Ani tmu. Ani úľavu.

Premenil sa na NIČ. Na to NIČ, ktoré necítim. Môj anjel, ktorý si radšej spálil krídla, len aby neletel ku mnel. Nechcel ma mať tak obyčajne, ľudsky rád. To prenechal mne.

Asi som bola príliš slabá na to, aby som milovala za dvoch. Odišla aj zo mňa. Láska. Potichu. Po špičkách. Vyhla sa veľkým oblúkom prachu, čo zostal po jeho spálených krídlach.

Veď mala bosé nohy. A nechcela si ich spáliť na jeho nebeskej pahrebe.