jenifer

Páči sa mi taký celkom obyčajný život,keď je deň lenivý ako spiaca mačka, rozhorúčený a a plný slnka. Keď kráčam námestím,  (na rohu sedí harmonikár a hrá tú moju obľúbenú). Autobus mešká, ale to vôbec nevadí. Sadnem si na lavičku a pozerám sa. O kúsok ďalej objíma muž ženu. Má mocné ruky, vyholenú hlavu a ryšavú bradu. Závidím čiernovláske to objatie, no iba chvíľu, chvíľočku…

Prichádza autobus, ale ja nenastúpim. Počúvam harmonikárovu pieseň, aj šum fontány, krídla vo vetre a smiech…

Chutí mi život taký, aký je. Mám aj svoj sen. Chcem si kúpiť karaván a vyraziť na strašne dlhú kempovačku kdesi na konci sveta…

To by bola cesta!  Zaliata pruhmi nočných lámp. Svitom mesiaca. Možno by na kraji tej cesty stopoval aj muž s čiernováskou. A harmonikár, ktorý hral moju obľúbenú.

Tak tých troch by som iste vzala so sebou.