Mám v duši malého, smutného diablika, ktorý len sedí a mlčí. Má obité rožky a nechce sa mu vystrájať. Nechce sa mu už ani byť.
Nikde, s nikým, s ničím, pre nič, za nič.
Najedol sa smutnej kaše. Vtipnú mu už dávno nikto neuvaril. Nečaká. Netúži. Nespomína.
Iba tak sedí.
Malý diablik so slzami v očiach.
Stane sa ešte niečo?
Dokonca aj tí najbližší. Mama mi často vravieva(la): nemému decku ani vlastná mater nerozumie.
Keby som bola taká, kto vie, ako by sa mi žilo. Iste inak, ako teraz. Bola by to hrozná nuda, lebo by nebolo začo bojovať.
Zvláštne. Dnes, keď si čítam jeho riadky, nič necítim.
Hlásenie o „pomerne nezvyčajnom pohľade“ polícia dostala počas dopravnej špičky.
Čas na obranu sa kráti. Generál Gerhartz varuje, že východné krídlo musí byť pripravené skôr ako v roku 2029. Ruská hrozba totiž môže prísť omnoho skôr.
Pri obci, ktorá je už zrovnaná so zemou, zomrelo za posledný rok najmenej 2-tisíc ruských vojakov. Prečo im záleží na ovládnutí ľudoprázdnej dediny?
Prípad vyvolal veľké pobúrenie verejnosti.
Odporúčame
NÁZORYAd: Univerzita Komenského sa ocitla v pasci „defenzívnej byrokracie“. Je to výsledok bezradnosti
HOKEJTá jeho genialita... Tá jeho inteligencia... Páni, tomuto Slovákovi to ale myslí, žasli experti v štúdiu
KULTÚRAKorzet popravenej Márie Antoinetty a fantastické šaty 18. storočia aj účesy s plachetnicami vo vlasoch uvidíte v Paríži
Sama mas svoj zivot v rukach. V tomto ...
Celá debata | RSS tejto debaty