Život hrá so mnou šach. Stavia mi do cesty dávno zabudnuté figúrky. Z môjho kráľa sa stal vyhodený pešiak. Z pešiaka veža, ktorá ma uväznila. Chcela by som naďalej zostať tvojou kráľovnou, no načo, keď šťastie dezertovalo na druhú stranu šachovnice?
Zomrel kráľ.
Len veže žijú. Stavajú vyššie hradby, vyššie väzenia. Keby som bola Prometeus, nechala by som si prikovať srdce na skalu, No nie som Prometeus a dávno nemám srdce.
Stratilo sa mi v čierno-bierlych políčkach.
...neboj...farby sa vrátia...do Tvojho ...
Celá debata | RSS tejto debaty