Dokonca aj tí najbližší. Mama mi často vravieva(la): nemému decku ani vlastná mater nerozumie. Ten minulý čas som dala do zátvorky preto, že je stále so mnou, aj keď už nie je.
Ma(la) pravdu.
Snažím sa zatĺkať svoje pocity. Často používam pokrievku. Potom to vo mne bublá a vrie a ja už iba manévrujem, aby som sa nestala parným hrncom, čo každú chvíľu vybuchne.
Pokrievkovanie a zatĺkanie mi ide celkom dobre. Viem si aj zakázať.
Raz sme mali s Janou, mojou kamarátkou, debatu. To sme ešte boli soplošky z gympľa. Téma – taká osudová: či sa dá srdcu zakázať ľúbiť. Ona tvrdila, že áno. Ja, že nie.
Život ma naučil, že tá soploška, čo sedávala so mnou v jednej lavici, mala pravdu.
Dnes už viem svojmu srdcu prikázať, aby neľúbilo a nebolelo.
Veď vravím, mnohí si myslia, že som divná…