Raz mi jeden muž povedal: Neodchádzaj odo mňa… S tebou som lepší. Odišla som, aj napriek tomu, že prvé týždne som preplakala. Dlho som sama sebe nevedela zdôvodniť, prečo. Bol to človek, ktorého som mala rada a ktorý mal rád mňa. Preto sa na prvý pohľad zdalo byť moje rozhodnutie nepochopiteľné…
Zaľúbení muži sú zvláštni. Vlastne tak isto, ako zaľúbené ženy. Radi vyzliekajú tie milované pred inými do naha – aspoň slovami. Obnažujú nielen ich telo, ale aj dušu. Vyzliekajú ich z túžob, pocitov, vnemov. Robia ich svojimi kráľovnami – ale nahými…
Teraz, po rokoch, keď rozmýšľam o tom, prečo som vlastne odišla od muža, čo ma miloval a zahŕňal svojou pozornosťou, tak je to presne o tomto: cítila som sa nahá. Akoby nič nebolo moje, iba pre mňa, utajené, zatajené kdesi v hlbinách môjho ja. Mohol mi povedať, že som jeho kráľovná a darovať mi norkový kožuch, ja som sa pod tým kožuchom cítila nahá… Alebo ešte trochu inak. Bála som sa, že všetci ma vidia v úplnej a absolútnej nahote, obnaženú až po korienky duše, napriek tomu, že som bola oblečená do krásnych slov ako do kráľovského kožucha.
Raz mi jeden muž povedal: neodchádzaj odo mňa, s tebou som lepší.
Napriek tomu som odišla.
Lebo ja som s ním bola horšia.