Mám v duši malého, smutného diablika, ktorý len sedí a mlčí. Má obité rožky a nechce sa mu vystrájať. Nechce sa mu už ani byť. Nikde, s nikým, s ničím, pre nič, za nič. Najedol sa smutnej kaše. Vtipnú mu už dávno nikto neuvaril. Nečaká. Netúži. Nespomína. Iba tak sedí. Malý diablik so slzami v očiach. Stane sa ešte niečo?

Sadla som si na pelasť jej postele a vzala ju za ruku. Mala ju chladnú, tenké prsty mi ochabnuto, bez života, ležali v dlani. Pozrela som sa jej do očí. Jej pohľad vo mne vzbudil nepokoj. Nepozerala sa na mňa, ale cezo mňa, ako keby ma vôbec nevidela, ani nič z toho, čo bolo okolo nás. Strácala sa mi v tom svojom zvláštnom, tichom svete, do ktorého sa uzamkla. Horúčkovito […]

Život hrá so mnou šach. Stavia mi do cesty dávno zabudnuté figúrky. Z môjho kráľa sa stal vyhodený pešiak. Z pešiaka veža, ktorá ma uväznila. Chcela by som naďalej zostať tvojou kráľovnou, no načo, keď šťastie dezertovalo na druhú stranu šachovnice? Zomrel kráľ. Len veže žijú. Stavajú vyššie hradby, vyššie väzenia. Keby som bola Prometeus, nechala by som si […]

Potrebovala by som fáč na dušu… Jemný, padavý, nežný závoj, čo všetko vylieči. Nechcem byť zlá. Nechcem mať v sebe tvrdý kameň. Ale mám ho a ťaží ma… Pijem kávu a pozerám sa na hodinky. Chuť kávy je horká, trošku štipľavá a trpká na koreni jazyka. Vrastá do mňa. Možno, že zahluší inú horkosť, tú, ktorú sa snažim zo seba vyložiť. Ako zápalky […]

Už dávno som nebola na sociálnych sieťach. Nedá sa. Život ma trepol po hlave riadnym ozembuchom! Ozaj, prečo sa tomu vraví ozembuch? To je tak, keď niekto žije s blbcom… Aj ja som, kedysi! Teraz neviem, čo s ním. Prerástol môj život a dusí ma. Je ako burina, pýr. Najradšej by som mu povedala: vypadni z mojej existencie. Viem, že ho neznášam, nemôžem ho ani cítiť. […]